KAPITOLA 14.
HVIEZDNY ZAFÍR
Na druhé ráno sa Zafira prebudila prvá , Šruikan ešte spal. Nebudila ho, pomaly sa od neho postavila a zletela dolu. ,,Eragon!“ –budila ho. Po chvíli sa jej ho podarilo zobudiť, pomaly sa postavil z postele, hneď ako sa zobudil a obliekol, išiel za Zafirou. ,,Prečo si ma zobudila? Čo je také súrne, že ma budíš tak zavčas rána?“ –spýtal sa jej . ,, Nič nie je také súrne, proste som sa s tebou chcela porozprávať.“ -odpovedala mu. ,,Stalo sa niečo, alebo ide o Šruikana? Páči sa ti však?“ –spýtal sa po chvíli mlčania. ,,Mám ho naozaj rada. Ešte som nič takéto necítila.“ –povedala mu úprimne. ,,Zafira ty si sa do neho zaľúbila!“ –povedal jej Eragon. ,,Tebe to nevadí?“ –spýtala sa ho prekvapene. ,,Pravdaže nie, ty hlúpučká, teším sa s tebou. Dúfal som že sa ti bude páčiť, lebo on mi o tebe stále rozprával, po tom ako ťa prvý raz uvidel. Aj on ťa má už dlho rád.“ –povedal a pohladil ju. Potom sa spolu ešte rozprávali, keď sa zrazu Eragon spýtal : ,, Zafira, ešte som tu nevidel Orika. Kde je?“ ,, On odišiel do Tronheimu. Teraz je z neho kráľ trpaslíkov.“ –povedala vážne dračica. ,,Takže on je kráľ. Zafira pamätáš sa na svoj sľub čo si dala Hrothgarovi?“ –opýtal sa jej. ,,Pamätám maličký!“ –odpovedala. ,,Myslím si, že je na čase ho splniť.“ –povedal dračici. ,,Súhlasím, musím napraviť čo som zničila.“ –odpovedala ma Zafira. ,,Tak teda pôjdeme do Tronheimu a vzdáme hold novému kráľovi.“ –povedal vážnym tónom Eragon. O chvíľu sa prebudili aj Arya so Šruikanom, obaja sa k nim pridali a Eragon im povedal čo zamýšľajú urobiť. Arya s tým súhlasila, Šruikanovi museli vysvetliť o čo ide, on nevedel o žiadnom Tronheime. Ale potom súhlasil, že pôjde tiež. Už len museli ísť za Nasuadou. Eragon s Aryou sa tam hneď aj vybrali, drakov nechali spolu v sále. Nasuada bývala v paláci kráľa Orina, ktorý sa nachádzal uprostred Aberonu. Cesta tam im pešo trvala pol hodinu, Eragona si všetci obzerali, mysleli si totiž, že je mŕtvi. Nechápali ako sa mu podarilo utiecť z Urubaenu. Stráže ich vpustili do palácu, hneď ako ich zbadali, aj oni si Eragona prezerali, ale nepovedali nič. Arya ho viedla po chodbách, už sa tu vyznala. Za chvíľu už klopali na dvere jej pracovne, otvoril im ich sluha, ktorý stál pri dverách. Vošli do vnútra, Nasuada sedela za písacím stolom, keď ich zbadala postavila sa a pozdravila ich. Eragon sa jej uklonil a začal: ,, Nasuada, chcem ťa požiadať o dovolenie odísť, chceme navštíviť kráľa Orika vo Farathen Dure.“ ,,Máte moje dovolenie, aj som si myslela že tam pôjdete keď sa dozviešm, že Orik sa stal kráľom.“ –odpovedala mu. ,,Ďakujem ti Nasuada, odchádzame ešte dnes, ale neviem ako dlho nám táto cesta potrvá.“ – povedal Eragon . ,,To je v poriadku, keby sa niečo udialo, dám vám to vedieť, vyšlem posla so správou, pôjde cez tuneli trpaslíkov. Ale nemyslím si že nám niečo v najbližšej dobe bude od Galbatorixa hroziť.“ – povedala im Nasuada. Eragonovi pri tom mene stvrdol výraz tváre, spomenul si na dni kráľovho mučenia, ale nepovedal nič, len sa s ňou rozlúčil a s Aryou sa vracali naspäť za drakmi. Cestou sa zastavili v kuchyni, kde si zobrali nejaké jedlo na cestu a pokračovali ďalej až kým neprišli do sály, kde ich už čakali draky. Vošli dovnútra a tam boli draci s Vanirom, ktorý sa s nimi prišiel rozlúčiť. ,,Ahoj Vanir! Rád ťa vidím priateľ môj.“ –pozdravil ho Eragon a stisol mu ruku na pozdrav. Aj Arya sa s ním pozdravila. ,,Aj ja ťa rád vidím Eragon, Zafira mi povedala že odchádzate do Tronheimu.“ –povedal mu Vanir. ,,Áno, o chvíľu vyrážame na cestu. Ideme za Orikom.“ –odvetil mu Eragon. ,,Aj ja odchádzam, s ostatnými elfmi sa vraciame naspäť do Ellesméry.“ –povedal. ,,Pozdravuj odo nás kráľovnú a povedz jej že som v poriadku.“ – povedala mu na to Arya. ,,Pozdravím ju od vás. Šťastnú cestu!“ -zaželal im a odišiel., ,Aj tebe prajeme šťastnú cestu Vanir!“ –pozdravili ho naraz. Obaja si pobalili veci do dvoch batohov a drakom dali sedlá. Zafira dostala sedlo od Broma a Šruikan Oromisovo sedlo. Eragon im pripevnil k sedlám každému jeden batoh, hneď ako to urobil, všetci spolu vyšli von na nádvorie kde vysadli na drakov. On nasadol tento krát na Zafiru a Arya na Šruikana. Oba draky vzlietli a už sa im začal Aberon vzďaľovať. Zafira si užívala spoločný let s Eragonom, už dávno spolu neleteli. Leteli popri Beorských horách až do večera, kým sa nerozhodli utáboriť. Zafira vyhliadla vhodné miesto a tam pristáli. Bola to malú lúka pri potoku, ale bola dosť veľká, aby sa na ňu vmestili dva draky. Potok vyúsťoval do malého jazierka, pri ktorom si rozložili oheň. Dračica znenazdajky pristúpila k jazierku a svojím chvostom ošpliechala Šruikana. Šruikan sa tiež nedal zahanbiť, celí skočil do jazierka a ľadová voda ošpliechala dračicu, ktorá to nečakala. Takto sa ešte hodnú chvíľu doberali a Eragon s Aryou sa na tom výborne zabávali. Oni sedeli pritúlený vedľa seba pri ohni na rozloženej deke a sledovali drakov pri ich zábave. Keď už bolo neskoro draci prestali vyvádzať ako malí a ľahli si vedľa Eragona s Aryou, po chvíli všetci zaspali. Ráno sa zobudili zavčasu, Arya pobalila veci a Eragon pri jazierku doplnil vaky s vodou. Potom nasedlali Zafiru a Šruikana, Eragon ešte zahasil oheň a pokračovali v ceste. Pred sebou mali ešte štyri dni letu. Aj dnes leteli bez prestávky až do večera, vtedy sa utáborili na podobnom mieste ako predtým, chýbalo tu len jazierko. Zafira už bola hladná, potrebovala si niečo uloviť, spolu so Šruikanom odleteli na lov. Arya s Eragonom ostali pri ohni. ,,Arya, chcem ťa o niečo požiadať.“ –povedal Eragon. ,,O čo Eragon?“ –spýtala sa ho. ,,Chcem aby si sa vrátila do Ellesméry po návšteve Orika. Nechcem ťa stratiť, keď sme konečne spolu. Bojím sa o teba. Bojím sa že ťa stratím, to by som neprežil.“ –povedal. Arya mlčala, po chvíli povedala: ,, Ak si to želáš, pôjdem do Ellesméry, ale aj ja mám o teba strach Eragon. Bojím sa že sa ti niečo stane, keď ťa zajali, chcela som zomrieť, nechcela som viac žiť bez teba. Jediná Zafira ma držala pri živote.“ –povedala mu smutne Arya. Eragon ju vzal do náručia a pobozkal ju na čelo. ,,Ja viem že máš strach, ale o mňa sa postará Zafira, ona nedovolí nikomu aby mi ublížil.“ –povedal aby ju utešil. ,,Ale teraz už musíme spať, zajtra nás čaká dlhá cesta.“ –povedal jej a prikryl ju dekou, ktorú práve vybral s batohu. Po chvíli Arya zaspala, Eragon ešte nespal, čakal dokým sa Zafira so Šruikanom vrátia. Keď prišli povedal im o tom, že Arya pôjde do Ellesméry, keď navštívia Orika. Potom im zaželal dobrú noc a ľahol si vedľa Arye a za chvíľu zaspal. Zafira so Šruikanom tiež išli spať, dnes už nevystrájali, aj oni si potrebovali oddýchnuť. Eragonovi sa túto noc sníval ďalší zvláštny sen. Videl v ňom vysokého muža, ktorý stál na skale a sledoval západ slnka, mal strieborné vlasy, bol to elf. Za ním stál bieli drak, ktorého doteraz nezbadal. Elf sa otočil priamo na Eragona a vykročil k nemu, zastal tesne pred ním. ,,Kto si?“ –spýtal sa ho Eragon. ,,Som ten kto ti pomôže!“ –odpovedal mu. Eragon si spomenul na mozajku, ktorú videl v Tarnagu, už vedel kto to je. ,,Ty si Eragon a to je tvoj drak Biďdarm.“ –povedal po chvíli zmetený Eragon. ,,Áno, som Eragon.“ –odpovedal mu. ,,Ako mi chceš pomôcť, ako ťa nájdem“ –spýtal sa ho. ,,Nájdeš ma tam, kde skonal posledný vodca jazdcov. Vyslov tam svoje meno a ja prídem. Pamätaj si to Eragon, pamätaj si to!“ -povedal mu a sen sa začal rozmazávať, až kým úplne nezmizol. Eragon sa zobudil, ešte bolo šero, už nemohol dlhšie spať. Posadil sa a premýšľal o tom čo mu povedal Eragon zo sna. Z premýšľania ho vytrhol zvuk, ktorý začul prichádzať z kríkov. Postavil sa a išiel sa tam pozrieť. Rukou rozhrnul krovie a zbadal tam ležiacu srnku, jej predná noha bola v neprirodzenej polohe, mala ju zlomenú. Eragon k nej opatrne prišiel, pohladil ju aby sa ho nebála a kúzlom jej nohu vyliečil. Srnka sa okamžite postavila a bežala preč. Eragon sa vrátil naspäť, Arya aj draci sa už zobudili. Znovu pobalili veci, nasedlali drakov a vyrazili na cestu. Večer sa utáborili ako predošlé dni a ráno pokračovali. O dva dni už pristávali pri vodopáde, za ktorým sa nachádzal vchod do mesta – hory. Zosadli z drakov, Eragon kameňom zaklopal na stenu a povedal heslo, kamenné dvere sa začali odsúvať, až kým neodhalili vchod. Všetci vošli dnu, dvaja trpaslíci ich viedli tunelom do stredu hory. Po hodine chôdze v temnom tuneli vyšli na svetlo uprostred hory. Tam ich už čakal Orik, teraz to už nebol iba ich priateľ, stal sa kráľom trpaslíkov. Keď ho zbadali pozdravili ho, bolo na ňom vidno že ich rád vidí. Eragon mu predstavil Šruikana a potom spolu potom išli do Tronheimu, kde už bol pripravený stôl na slávnostný obed, ktorý pre nich prichystali. Po obede sa Zafira prostredníctvom Eragon spýtala: ,,Už ste poskladali Isadar Mithrim?“ ,,Už nám chýba založiť posledný kúsok, potom bude kompletný.“ –odpovedal jej Orik. ,,Poďte sa pozrieť!“ –vyzval ich a viedol ich chodbami do dračej sieni. Dorazili tam za desať minút, na dlážke ležal Isadar Mithrim v kovovej konštrukcii. Práve do neho trpaslíci zakladali poslednú časť, bol hotový. Zafira v duchu Eragonovi povedala: ,,Prišiel čas splniť môj sľub!“ Dračica vykročila k obrovskému drahokamu, tesne pred ním zastala. Po chvíli sa ho dotkla nosom a drahokam sa začal postupne spájať, až kým z neho nebol zasa jeden celok, potom od neho spokojná s tým čo sa jej podarilo, Zafira odstúpila. Trpaslíci začali jasať, aj Orik bol veselí. ,,Dokázala si to Zafira!“ –povedal jej uznanlivo Eragon. Aj Šruikan jej zablahoželal a Orik sa jej poďakoval. Trpaslíci začali s veľkou oslavou na Zafirinu počesť, ktorá trvala až do nasledujúceho rána. Nad ránom Eragon s Aryou a drakmi išli už spať do dračej siene, kde ich Orik ubytoval. Šruikan tu nikdy nebol, takže bol tým ohromený. Spali až do obeda, keďže v noci s trpaslíkmi oslavovali. Potom ich zobudil hluk, ktorý prichádzal zo stredu sály, trpaslíci znovu vsádzali drahokam do stropu sály. Zafira so Šruikanom sa im rozhodli pomôcť, trpaslíci im podali laná, ktorým draci zdvihli obrovský Zafír do vzduchu a vyniesli ho až ku stropu, tam sa práce znova ujali trpaslíci ktorý ho tam upevnili. Konečne bolo všetko ako má byť, drahokam opäť žiaril na svojom mieste.