KAPITOLA 29.
SVADOBNÝ DAR
Eragon o jeho nočnom stretnutí s Gilderienom Múdrim nikomu nepovedal, nechal si to pre seba. Zafira sa za to na neho zlostila, ale neskôr ju to prešlo, pretože si spomenula že aj ona voľakedy pred ním tajila rôzne veci. Eragon jej nepovedal ani o tých snoch, nemohol jej o nich povedať, lebo ešte sám nevedel čo presne znamenajú. A nemohol jej predsa povedať že ju vidí vo svojom sne umierať. Pred dverami už mali raňajky, ktoré pred chvíľou doniesli. Eragon ich položil na stôl a išiel zobudiť Murtaga, ktorí určite ešte spí. Mal pravdu, Murtag si spokojne odfukoval, ale Tŕň bol už hore. Eragon preto išiel najprv za ním. ,, Prečo z teba cítim smútok?“ –spýtal sa draka. ,,Je to kvôli Arget, nemám pravdu? Páči sa ti však?“ –pokračoval Eragon, vedel prečo je Tŕň smutný, Zafira mu povedala že Arget si ho vôbec nevšíma. ,,Prečo sa jej ani trochu nepáčim? Stále sa ku mne správa tak ako keby som tam s nimi ani nebol, zaujíma ju len Zafira.“ –povedal mu červený drak. ,,Raz sa to zmení, uvidíš. Teraz je veľmi mladá, musí dospieť. Zafira jej je ako matka, ktorú nikdy nemala. Zafira bola úplne rovnaká, bola príliš hrdá a pyšná. Zmenilo sa to až keď ňou Glaedr pohrdol, vtedy zmenila svoje pohŕdavé správanie. Keď spoznala Šruikana, už sa k nemu správala úplne inak.“ –povedal mu Eragon. ,,Myslíš že ma raz bude mať rada?“ –spýtal sa ho Tŕň. ,,Určite! Chce to len čas.“ –odpovedal mu Eragon a pohladil ho po šupinatom nose. Murtag sa začal prebúdzať, Eragon sa od Tŕňa postavil a povedal: ,,Pozeraj!“ pristúpil k Murtagovej posteli a skríkol na neho. Murtag sa okamžite zobudil a spadol z postele na zem. ,,Čo sa deje?“ –spýtal sa vyľakane. Ale to sa už Eragon s Tŕňom na ňom s chuti smiali, pravdaže každí po svojom. ,,No vstávaj už konečne!“ –povedal mu Eragon zo smiechom. Murtag sa postavil zo zeme a išiel sa umyť, cestou do kúpeľne stále frfľal. Na čom sa Eragon s Tŕňom taktiež dobre bavili. Keď vyšiel z kúpelne, Eragon tam už nebol. ,,Kam zmizol?“ –spýtal sa Murtag stále sa uškŕňajúceho draka. ,,Čaká ťa dole!“ –odpovedal mu Tŕň. Murtag na neho ešte raz zazrel a išiel za Eragonom. Eragon sedel za stolom a pozeral sa do misky z vodou. Murtag sa naklonil ponad Eragonovo plece, vo vode videl muža sediaceho za stolom, vedľa neho sedela žena s tmavo hnedými kučeravými vlasmi. Držali sa za ruky. ,,Kto to je?“ –spýtal sa Murtag. ,,Môj bratranec Roran so svojou snúbenicou Katrinou. Teda teraz to je aj tvoj bratranec braček.“ –odpovedal mu Eragon. ,,Mám taký pocit že chystajú svadbu.“ –povedal Murtag keď sa lepšie zadíval na obraz vo vode. ,,Aj ja si to myslím.“ –odpovedal Eragon a zrušil kúzlo. ,,Ideš so mnou do Aberonu?“ –spýtal sa Eragon. ,,A na čo?“ –opýtal sa ho zmetene Murtag. ,,No predsa na svadbu!“ –znela Eragonova odpoveď. ,,Myslíš že by som mal?“ –opýtal sa Murtag neisto. ,,Určite, Roran ťa rád spozná. Veď sme nakoniec rodina.“ –povedal mu. ,,Priprav sa na cestu! O dve hodiny odchádzame, ale pred tým sa musíme ísť rozlúčiť s kráľovnou. Máš na to desať minút! Ponáhľaj sa!“ –povedal Eragon a začal si baliť veci. Murtag išiel do svojej izby a začal sa takisto baliť. ,,Čo to robíš? Ideme niekam?“ –opýtal sa ho Tŕň. ,,Eragonov bratranec Roran sa žení. Ideme na svadbu.“ –povedal drakovi a hádzal veci do batoha. Tŕň zletel o poschodie nižšie, tam mu Šruikan vysvetlil o čo ide. Murtag s Eragonom vyrazili do kráľovského palácu. Draky ostali tam. Pred bránou domu Tildarí sa Eragon zastavil a povedal: ,,Ešte musím niečo vybaviť, ty choď za Islanzadí a požiadaj ju o dovolenie odísť. Stretneme sa pod naším domom.“ –povedal mu a odišiel skôr než Murtag stihol niečo namietnuť. Nič iné mu neostávalo a tak vstúpil dnu. Kráľovnú našiel v malej knižnici. Vošiel dnu a zdvorilo sa jej pozdravil. ,,Čo ťa sem privádza dračí jazdec Murtag?“ –spýtala sa ho. ,,Prišiel som vás v Eragonovom mene požiadať o dovolenie odísť do Aberonu.“ –predniesol zdvorilo Murtag. ,,Ale kam chcete tak na rýchlo odísť?“ –spýtala sa ho. ,,Eragonov , vlastne náš bratranec sa bude čoskoro ženiť.“ –povedal kráľovnej Murtag. ,,Máte moje dovolenie a prajem vám šťastnú cestu. A Murtag? Odovzdajte bratrancovi moje blahoželanie k svadbe a toto daj prosím ťa Aryi.“ –povedala a podala mu malú škatuľku a prepustila ho. Murtag sa vrátil do Vraelovho domu. Eragon tam už bol a bola tam s ním aj Arya a Vanir s Arget. Arget sa zhovárala so Zafirou, Vanir s Eragonom. Keď vošiel Murtag, Eragon sa ho spýtal: ,,Vybavené? Môžeme ísť?“ ,,Samozrejme.“ –odpovedal mu Murtag a začal sedlať Tŕňa. Eragon najprv osedlal Zafiru a potom aj Šruikana. ,,Kto ide s nami?“ –spýtal sa Murtag keď videl ako Šruikanovi Eragon dáva sedlo. ,,Ja!“ –ozvala sa Arya, ktorá mala na sebe zelenú tuniku na ktorej bol pevne stiahnutý korzet z čiernej kože. A na chrbte mala dva elfké meče. ,,Kráľovná ti toto posiela.“ –povedal a podal jej malú škatuľku. Arya si ju od neho vzala, ale neotvorila ju, len si ju vložila do batoha. Murtag nemal nič proti tomu aby s nimi išla Arya, len ho to zaskočilo. Ešte k sedlám pripli batohy a mohli vyraziť. Draky ich zniesli dole, tam sa rozlúčili s Vanirom a Arget. Arget sa najprv rozlúčila so Zafirou, ale potom sa nečakane otočila na Tŕňa a povedala: ,,Šťastnú cestu!“ To ho úplne zaskočilo, doteraz sa s ním zhovárala iba občas. ,,Ďakujem! Maj sa tu dobre!“ –odpovedal jej a mocnými nohami sa odrazil od zeme a vzlietol. Za ním vzlietol Šruikan s Aryou, Zafira bola s Eragonom ešte tu, Eragon niečo hovoril Vanirovi. Potom vzlietli aj oni. Vanir im zakýval a Arget na nich zarevala na rozlúčku. Pozerali sa na nich až kým im nezmizli v oblakoch. Potom sa vrátili do Ellesméry. Leteli až do súmraku, potom sa utáborili, nachádzali sa už za lesmi Du Weldenvarden, zajtra poletia nad púšťou Hadarak. Museli ísť cez púšť ak sa chceli vyhnúť Uru baenu. Ráno doplnili vaky s vodou a pokračovali. Ponad púšť leteli dva dni vkuse, Eragon nechcel aby prišli neskoro a preto sa ponáhľali. Prestávku si dali až za púšťou, schyľovalo sa k večeru, pristáli neďaleko jazera Tudosten. ,,Budeme pokračovať až ráno! Do Aberonu to nieje už ďaleko. Draky potrebujú oddych.“ –povedal Eragon a odsedlal Zafiru. ,,Musíme ísť na lov, vyhladla som.“ –povedala Zafira. ,,Choďte, ale dajte si pozor.“ –odpovedal jej Eragon. Zafira vzlietla nasledovná Šruikanom a Tŕňom. Odleteli, Murtag rozložil oheň a postavil vodu na čaj. Arya zatiaľ vybalila elfský chlieb a nejaké ovocie. Všetci sa posadili k ohňu a jedli čo im Arya podala. Murtag bol akýsi nesvoj a Eragon si to všimol, čím viac sa blížili k Surde, tým menej sa s nimi cestou zhováral. ,,Čo ti je braček?“ –spýtal sa ho Eragon. ,,Bojím sa ako ma prímu, veď to ja som zabil kráľa trpaslíkov.“ –povedal smutne Murtag. ,,Neurobil si to z vlastnej vôle Murtag, za ten hrozní čin nenesieš vinu ty, ale Galbatorix.“ –zapojila sa do rozhovoru Arya. ,,To je možné, ale zomrel mojou rukou.“ -povedal Murtag. ,,Už na to nemysli braček. Ja som ti odpustil a Nasuada takisto.“ –utešil ho Eragon. Voda zovrela, Arya do nej pridala lístky zeleného čaju. A potom ho naliala do troch pohárov, potom každému podala jeden. Čaj bol ešte horúci ale mal príjemnú vôňu, ktorá sa šírila všade naokolo. Draci sa vrátili od tri hodiny, Šruikana sa ponúkol že bude prvý strážiť. Ostatný sa uložili vedľa ohňa a zaspali. Nad ránom Šruikana zobudil Murtaga aby ho vystriedal ako sa dohodli. Aj on si potreboval pospať. Murtag premýšľal nad tým čo asi urobia Vardeni keď ho uvidia. Nechal to napokon tak, sám pre seba si povedal: ,,Už len nejako bude.“ A sledoval mesiac, ktorý začínal blednúť pretože sa blížilo ráno. Keď úplne zmizol začalo pomaly vychádzať slnko. Obloha na horizonte sa sfarbila dočervena a na oblohu vychádzala veľká žeravá guľa. Zobudil ostatných bolo ráno. Pobalili veci a doplnili si zásoby vody. Potom sa každí z nich išiel prezliecť, nechceli na Roranovu svadbu prísť v spotených a špinavých veciach. Keď sa už prezlečení stretli pri svojich drakoch, každý z nich vyzeral dôstojnejšie. Arya mala na sebe dlhé zelené šaty, vyšívané zlatou niťou, na krku mala prívesok polmesiaca rovnako ako Eragon a mala vo vlasoch zlatú čelenku. Murtag si obliekol čisto novú modrú tuniku na ktorej mal čiernu vestu a čierne nohavice, na páse mal pripásaný Zar roc. Eragon mal na sebe čiernu tuniku vyšívanú zlatou niťou a čierne dlhé nohavice, obuté mal čierne čižmy až po kolená. Svoj modrý meč mal pripnutý na opasku Bletona Múdreho, svetlo hnedé vlasy mal rozpustené. Nasedlali drakov a vysadli na nich, draky vzlietli. Eragon Aryi pomohol vysadnúť aby si neroztrhla šaty, Šruikan bol príliš vysoký aby na neho vyliezla v dlhých šatách bez toho aby si ich roztrhla. Leteli ponad jazero Tudosten, vo vode sa odrážali zlatisté odlesky dračích šupín. O pár hodín dorazia do Aberonu. ,,Si si istý že tá svadba bude dnes?“ –spýtala sa ho v mysli Zafira. ,,Určite, cítim to.“ –odpovedal jej Eragon. O dve hodiny už v diaľke videli hradby mesta, pomaly sa k nim približovali
***
Roran už od skorého rána pobehoval po izbe. Dnes sa mal ženiť. Konala sa jeho svadba s Katrinou. V noci skoro nespal, stále sa budil, bol až príliš vzrušení z toho čo ho čaká na obed ďalšieho dňa, jeho ženou sa stane Katirna, ktorú tak miluje a od ktorej ho na tak dlhý čas odlúčili. Jednoducho nedokázal zaspať. Pred troma dňami ju požiadal o ruku a ona súhlasila. Tým rozhodnutím ho spravila najšťastnejším mužom pod slnkom. Ráno po neho prišiel posol od Nasuady. Doviedol ho za ňou. ,,Čo si želáte pani moja?“ –spýtal sa jej zdvorilo Roran. ,,Chcem ti len zaželať veľa šťastia v tento deň.“ –povedala mu. ,,Ďakujem, cením si to. A dúfam že nebudete chýbať na mojej svadbe?“ –spýtal sa jej. ,,Pravdaže nie. Na svadbe určite budem.“ –uistila ho Nasuada. Roran sa vrátil do svojej izby. Na stoličke už mal pripravené oblečenie na svadbu. Mal tam bielu košeľu a čierne nohavice s čiernou vestou. Išiel do kúpelne aby sa oholil, na svadbe chcel vyzerať slušne. Do jeho izby práve vošla Katrina. ,,Roran?“ –volala na neho. ,,Áno? Čo potrebuješ láska moja?“ –zavolal na ňu z kúpelne. ,,Ja len že práve dorazil Horst s Elain a skoro všetci z Carvahallu.“ –povedala Katirna. ,,Už sú tu? Tak skoro, nakoniec ešte stihnú našu svadbu.“ –povedal jej Roran, pretože sa mu minule ospravedlnili že sa im asi nepodarí prísť včas, lebo majú veľa práce pri stavaní novej dediny neďaleko Lithgovu. Ale teraz boli tu. Zrejme si nechceli predsa len ujsť Roranovu a Katrininu svadbu. Roran práve vyšiel z kúpelne, Katrina sedela za stolom, priniesla mu niečo pod zub. Posadil sa oproti nej a začal jesť jablko čo mu podala. ,,Len ma mrzí že tu nebude Eragon.“ –povedal jej. Vedela že chcel aby tu bol a preto povedala: ,,Veď môžeme svadbu odložiť a vezmeme sa vtedy keď sa Eragon vráti.“ ,,Nie Katrina, sľúbil som ti že sa vezmeme, tak sa aj vezmeme.“ –povedal jej Roran. Chvíľu sa ešte rozprávali keď si Katrina všimla že je už neskoro a povedala: ,,Už je čas, musíme sa poponáhľať ak nechceme zmeškať vlastnú svadbu!“ Postavila sa a bežala do svojej izby kde ju už čakali dve služobné aj so svadobnými šatami. Aj Roran sa začal obliekať, naozaj sa musel poponáhľať, pretože sa s Katrinou zahovorili. Obliekol sa a učesal, potom vyšiel z izby, pred dverami ho čakal Horst so svojimi synmi Baldorom a Albriechtom. Radostne sa s nimi zvítal a spolu vykročili od izby smerom k Orinovmu palácu kde sa mala konať svadba. Pred palácom sa začínali zhromažďovať ľudia, boli tam obyvatelia Aberonu, ale aj ľudia z Carvahallu. Samotná Nasuada stála pred bránou paláca s Orinom a čakali na príchod nevesty a ženícha. Všetko bolo pripravené, čakalo sa len na nevestu. Práve sa objavila v zástupe družičiek. Mala na sebe krásne bielo zlaté šaty a v ruke držala kyticu bielych ruží. Kráčala smerom k Roranovi, ktorý na ňu čakal pred vchodom. Dlhé kučeravé vlasy jej viali vo vetre, keď kráčala pod holím nebom k palácu. Bola nádherná, všetci na nej mohli oči nechať. Aj samotný Roran bol udivený aká je Katrina nádherná. Keď prišla až k Roranovi, odtiaľ už pokračovali spolu ruka v ruke až do paláca. Keď prechádzali bránou paláca. Nad palácom sa objavili traja draci, červený, modrý a najväčší čierny. Všetci upriamili svoju pozornosť na nich. Ľudia sa rozostúpili a draky pristáli pred palácom. Z nich zoskočili dvaja jazdci, na treťom čiernom drakovi sedela elfka. Tej pomohol z draka zísť elf celí v čiernom. Vykročili k bráne paláca, všetci ich s úžasom sledovali. Zastali až pred Roranom s Katrinou. ,,Eragon? Si to ty?“ –spýtal sa vyjavene Roran. ,,Pravdaže som to ja. Aryu už poznáš. Chcem ti niekoho predstaviť. Toto je môj brat Murtag.“ –povedal elf a ukázal na muža v modrej tunike. ,,Rád ťa spoznávam.“ –povedal Murtag a podal mu ruku. Roran ju prijal a potriasol ňou. ,,Aj ja ťa rád spoznávam!“ –povedal Roran. Arya predstúpila pred Katrinu a vložila jej do ruky malú drevenú škatuľku a povedala: ,,Toto je dar kráľovnej Islanzadí.“ Katrina ju otvorila, boli v nej dva prstene, v každom z nich bol vsadený diamant. ,,Ďakujeme!“ –bolo jediné na čo sa Katrina od dojatia zmohla. ,,Tak, ale teraz nie je čas na zoznamovanie, je predsa svadba!“ –povedal Eragon. Oni traja zostali stáť ale Roran s Katrinou vykročili, zastali až pred kňazom. Keď sa svadba skončila, konala sa veľká oslava. Všetci si obzerali troch drakov, ktorí si túto pozornosť užívali. Veľkú pozornosť priťahovali aj Eragon s Aryou. Arya bola nádherná, bolo vidno že je elfská princezná. Z Murtaga opadla všetka neistota, nikto sa tu k nemu nesprával s opovrhnutím ale z úctou. Zdržiaval sa najmä s Eragonom a Aryou, ktorý boli hlavne v blízkosti drakov. Stretli sa aj z Nasuadou a Orinom. Nasuada chcela vedieť o všetkom čo sa udialo, ale Eragon jej povedal že zajtra za ňou príde, pretože sú unavený po dlhej ceste. Ubytovali ich tam kde už Eragon s Aryou a drakmi raz prebývali, v dračej sieni. Ešte sa rozlúčili s novomanželmi a vybrali sa za drakmi, ktoré museli čakať vonku, dnu sa nevmestili. Nasadli na nich a leteli do dračej sieni aby si tam zložili svoje veci, potrebovali si aj oddýchnuť po dlhej ceste boli unavený.