KAPITOLA 32.
MYŠLIENKY MINULOSTI
Eragona bolelo to čo musel Murtagovi urobiť, ale bolo to nevyhnutné. Inak by sa ho zrejme pokúsil sledovať, alebo by zobudil Aryu a Zafiru. To by bolo to najhoršie, Eragon už len preto že ich musí opustiť bolelo srdce, nie ešte aby sa s nimi musel pred tým rozprávať a pozerať sa jeho Zafie do očí a povedať jej že nemôže ísť s ním, pretože ak by to urobila, zomrela by. Nedokázal by jej to povedať, už len pomyslenie na jej alebo Aryinu smrť, ho desila. Šruikan z neho vycítil že sa trápi a má strach, ale nemohol pre neho nič urobiť. Trápenie že osoby ktoré najviac miloval musel znova opustiť, bola to daň, ktorú musel Eragon zaplatiť aby ostali na žive. Hoci mu to trhalo srdce, nemohol sa s nimi rozlúčiť, Zafira by mu nedovolila odísť, nijako by ju nedonútil ostať tam a nechať ho len tak odísť. Od vtedy čo ho väznili v Uru´baene, stále ho strážila. ,,Kam ideme?“ –prerušil jeho prúd myšlienok Šruikan. ,,Na horu Utgard.“ –odpovedal mu Eragon. Šruikan viac nepotreboval vedieť, už tam raz bol. ,,Tam Galbatorix zabil Vraela, bol som pri tom, ale nemohol som tomu zabrániť. Stále som bol pod jeho vplyvom, ktorý mi nedovolil sa do toho miešať. Inak by som vtedy Galbatorixa zabil sám.“ –povedal mu Šruikan, spomínal si na ten ohavný čin. ,,Stále mám pred očami Galbatorixov šialený pohľad keď prebodol srdce Vraela.“ –povedal smutne drak. ,,Spoločne pomstíme Vraelovu smrť, aj smrť tvojho jazdca. Galbatorix za to draho zaplatí! Dávam ti môj sľub jazdca.“ –prisahal mu Eragon. Leteli dva dni v kuse, potom si museli oddýchnuť a pristáť. Utáborili sa neďaleko Modravého jazera. Eragon ostal na stráži, sedel pri ohni, Šruikan si potreboval oddýchnuť, on mohol spať aj v jeho sedle počas letu.
***
Murtag sa ráno zobudil a nad ním stála Arya. ,,Kde je Eragon a Šruikan?“ –spýtala sa ho keď otvoril oči a postavil sa. ,,Odišli v noci. Eragon povedal že s ním nemôžeme ísť. Povedal že sa stretneme v Ellesmére. Potom ma kúzlom omráčil.“ –začal hovoriť Murtag. ,,To nie! Kam išiel a prečo sa s nami aspoň nerozlúčil?“ –spýtala sa znova Arya. ,,To neviem, nepovedal mi to. Povedal len, že odchádza, pretože musí.“ –hovoril Murtag. ,,Tušila som že sa niečo stane, len som nevedela čo.“ –ozvala sa smutne Zafira. ,,Musíme ísť do Ellesméry. Eragon predsa povedal že sa tam stretneme. Zafira nesmúť, určite je v poriadku.“ –snažil sa ju utešiť Murtag. ,,Poďte!“ –vyzval ich a začal baliť veci. ,,Znova nás opustil. Dúfam len, že sa mu nič nestane.“ –povedala Arya, aj ona bola smutná rovnako ako Zafira. Pobalili veci a pokračovali v ceste. Všetci počas letu až do večera mlčali, aj Murtag bol veľmi tichý, jeho navyše ťažil sľub ktorý dal Eragonovi, rozmýšľal ako Aryi a Zafire zabráni aby neopustili Ellesméru. Dal sľub a musel ho splniť, hoci ešte nevedel ako. Na ďalší deň znova pokračovali v ceste, do Ellesméry im ostávali asi dva dni cesty, tie zvládnu už bez zastávok. Poletia aj cez noc, pristanú až v Ellesmére. Naplnili vaky s vodou a pokračovali, občas prehodili zopár slov, ale ich rozhovory viazli, všetci mysleli na Eragona, nevedeli aký mal dôvod na to že odišiel uprostred noci. Murtaga ťažila prísaha, stále nevedel ako ju splní, boli už blízko elfských lesov a on stále nevedel čo urobí. Nevedel ako im zabrániť aby išli do vojny, ktorá ich bude stáť život. Čím boli bližšie, tým mal Murtag väčšie obavy, dúfal len že Eragon tam bude, alebo príde skôr než sa začne vojna.
***
Eragon celú noc myslel na jeho milovanú modrú dračicu a na jeho jedinú lásku Aryu. V ruke držal prívesok v tvare polmesiaca a spomínal na šťastné chvíle, ktoré spolu prežili. Bol smutný, ale vedel že to musel urobiť, pre ich dobro, sa museli odlúčiť, aby ostali nažive. Bola to krutá daň, ktorú musel obetovať, aby zabránil tomu čo im sa malo stať. Ráno sa Šruikan zobudil zavčasu, Eragon ho osedlal a doplnil vaky s vodou, potom na neho vysadol a Šruikan vzlietol. ,,Prečo chceš ísť na vrch Utgard?“ –spýtal sa drak. ,,Pýtaš sa prečo? Ukážem ti prečo.“ –povedal a premietol Šruikanovi do mysli sen, ktorý mal v tú noc keď odišli. ,,To nieje možné. Veď on je už tisícky rokov mŕtvy!“ –začal prekvapený Šruikan. ,,Ani ja neviem čo sa tam presne stane. Ale viem, že tam musím ísť.“ –odpovedal drakovi. Počas letu rozoberali čo by sa tam mohlo stať. ,,Nepoznáš miesto, ktoré sa nazýva skala Kuthian?“ –opýtal sa Šruikana, pretože si spomenul na Solembuma. ,,Skalu Kuthian? Nie, ale niečo ti ukážem, ukážem ti rozhovor Vraela s Galbatorixom, tesne predtým než Vrael opustil svet rukou Galbatorixa. Vrael vtedy spomínal slovo Kuthian. “ –povedal a v pustil Eragona do svojich spomienok. Eragon videl kľačiaceho muža, ktorému z hrude mu trčala rukoveď čierneho meča, z rany mu pomaly vytekala krv. Nad ním stál Galbatorix, ale tento vyzeral mladšie než teraz. ,,Čas jazdcov znovu nastane, pamätaj si to. Na tomto mieste sa zrodí tvoja porážka, len čo pred skalu Kuthian predstúpi nový vodca jazdcov. On sa stane tvojim katom. Pamätaj si moje slová Galbatorix. Príde čas keď oľutuješ svoje činy, ale už bude neskoro, neskoro na to aby si ...“ –nedopovedal a zrútil sa na zem. ,, Ja som jediný vodca jazdcov!“ –vykríkol Galbatorix a začal sa šialene smiať. „Takto skonal posledný vodca jazdcov. Galbatorix ho podlo zabil, keď bol ranený. Iba preto sa mu to podarilo, využil jeho slabosť.“ –povedal Šruikan. ,,Vtedy stratil nadobro titul jazdca, pretože to čo urobil, bolo zbabelstvo. Vraela dokázal zabiť len vďaka jeho slabosti, nebol to čestný boj“ –dopovedal drak.
***
Leteli bez prestávok, celé dva dni, na posledný deň ráno, pristávali uprostred Ellesméry. Aryina matka, kráľovná Islanzadí ich už čakala. ,,Kde je Eragon?“ –opýtala sa ich keď sa zvítali. ,,Odišiel v noci so Šruikanom, keď sme opustili Aberon. Ale ako ste vedeli že prídeme?“ –opýtal sa jej Murtag. ,,Nazerala som vás.“ –znela prostá odpoveď. ,,Ale kde a prečo?“ –pýtal sa ďalej Vanir, ktorý tam bol tiež. ,,Nevieme kam odišiel, ani prečo. Povedal len, že musí.“ –ozvala sa Arya, bolo z nej cítiť smútok. Arget bola pri Zafire a Tŕňovi. Bolo na nej vidno, že zmenila svoje správanie k nemu. Teraz ho dokonca pozdravila skôr než Zafiru. To ho potešilo, pretože už prestával dúfať, že ho raz bude mať rada. V Ellesmére sa zhromažďovalo vojsko na rozkaz kráľovnej. Všade naokolo bolo množstvo elfov, odetých v ligotavej zbroji. Kráľovná si všimla Murtaga, ktorý sa pozeral všade naokolo a povedala: ,,Zajtra ráno vyrážame na pochod. Už čakáme na posledné posily z Cerisu a Ília Feonu. Tie dorazia dnes večer. Musíme vyraziť, aj keď tu Eragon nie je, vojna nepočká. Ak sa Eragon neobjaví, si našou jedinou nádejou ty Murtag. Pretože nikto z elfov, ani ja, niesom taká silná, aby som dokázala poraziť Galbatorixa. Ak sa Eragon neukáže, jedine ty sa môžeš kráľovi postaviť.“ Murtag vedel že niečo také povie, ale nebol si istý či má voči Galbatorixovi nejakú šancu. ,,Neviem síce či som dostatočne silný aby som mohol súperiť s kráľom, ale aj tak sa mu postavím, aj keby ma to malo stáť život.“ –povedal Murtag hrdo. Dohodli sa na zajtrajšom odchode, potom sa rozišli. Arya odišla so svojou matkou, Murtag s Vanirom a drakmi išli do Vraelovho domu, draci si potrebovali oddýchnuť, boli unavený z dlhej cesty. Arget ostala so Zafirou, chcela jej byť oporou v tejto pre ňu smutnej chvíli. Vanir sa chcel rozprávať s Murtagom, preto odišiel s ním do hornej pracovne, aby sa mohli nerušene pozhovárať. ,,Vanir, potrebujem tvoju pomoc.“ –začal Murtag. ,,Čo odo mňa potrebuješ?“ –spýtal sa ho. ,,Pred tým než Eragon so Šruikanom odišiel, musel som mu sľúbiť, že nájdem spôsob, aby Arya so Zafirou ostali v Ellesmére. Povedal, že ak pôjdu do vojny, obidve zomrú.“ –vychŕlil zo seba naraz Murtag. ,,Čože? Ako to že zomrú?“ –opýtal sa Vanir. ,,Neviem, ale sľúbil som mu že ich prinútim ostať tu. Pomôžeš mi ich presvedčiť?“ –znovu sa ho opýtal Murtag. ,,Bude to zložité, inak ako násilím to zrejme nepôjde. My s Arget sa ich môžeme pokúsiť zadržať v Ellesmére, ale obidve sú veľmi spurné, nebudú tu chcieť ostať, aj keď im pôjde o život.“ –začal nahlas premýšľať Vanir. ,,Hlavné je, že by to išlo, ak sa nedajú presvedčiť.“ –povedal na to Murtag. Potom rozoberali čo spravia, ak ich Arya so Zafirou nebudú chcieť počúvať a zostať v Ellesmére. Vanir potom odišiel, keď sa na všetkom dohodli. Arget ho zniesla dolu, tam jej povedal o čom sa s Murtagom rozprával a potom ju poslal, aby túto noc ostala pri Zafire, nech nie je sama. Tŕň večer spal v jeho a Murtagovej izbe, pre troch drakov tam nebolo dosť miesta na pohodlný spánok.