KAPITOLA 34.
OSUD SA ZAČÍNA NAPĹŇAŤ
,,Elfské vojsko na čele s kráľovnou Islanzadí a dračím jazdcom Murtagom práve opustilo Osilon.“ –hlásil Nasuade kúzelník z ktorým sa práve spojil jeden elfský kúzelník a oznámil mu to. ,,Je čas vyraziť!“ –povedala Nasuada a postavila sa od stolu v jej stane. Za stolom sedel Orin, Angela, Orik, Trianna a rada starších na čele s Jormundurom. Tábor Vardenov sa nachádzal na brehu rieky Ramr, do Giľeadu im to potrvá celý deň a preto bolo potrebné aby už vyrazili.
***
Arget vyletela na poschodie Vraelovho domu a pristála na terase. ,,Sú preč!“ –ozvalo sa vo Vanirovej mysli. Okamžite vybehol po točitých schodoch a vtrhol do izby. Bola prázdna, Arya aj Zafira boli preč. Na stole bol zvitok papiera, Vanir ho zobral do rúk a začal čítať:
Vanir, museli sme ísť za Eragonom, hrozí mu nebezpečenstvo. Prepáč nám, ale museli sme ísť chrániť osobu, ktorá je pre nás všetkým. Bez neho by som ja, ani Zafira nedokázali ďalej žiť. Žiadam ťa, aby si za nami nešiel, s Arget sa nás nepokúšajte zastaviť.
Arya
„Odišli do vojny o Giľead. Stalo sa to, čoho sa Eragon najviac obával. Teraz je ich život v Murtagových rukách, mi dvaja už nič nezmôžeme.“ –povedal nahlas Vanir. ,,Ale ako, veď Arya Murtagovi prisahala že ostanú.“ -ozvala sa strieborná dračica. ,,Ona áno, ale Zafira nie. Zafira ju preto mohla uniesť bez toho, aby ona porušila prísahu.“ –vysvetlil jej Vanir. Arget smutne zvesila hlavu a z oka sa jej vykotúľala strieborná slza, ktorá dopadla na drevenú podlahu. Na tom mieste ostal strieborný fľak.
***
Eragon sa rozhliadal okolo seba, očami hľadal vrch Utgard, boli už skoro na mieste. Jeho pohľad sa zastavil na plošine uprostred vrchu, bola to hora Utgard. ,,Sme tu!“ –ozval sa Šruikan. Eragon mu povedal aby pristál. Šruikan pár krát zakrúžil nad plošinou a potom pristál a zložil svoje obrovské krídla. Eragon skĺzol po jeho pravej nohe a pristál na zemi. Rozhliadol sa naokolo, nebolo tu nič zaujímavé, bolo to spustnuté miesto. Boli tu nejaké náznaky, že bolo niekedy obývané, ale to bolo už veľmi dávno, ešte za slávy jazdcov. Vtedy tu mali jednu zo svojich pevností. ,,Tu sa zrodil zármutok.“ –ticho povedal čierny drak. Eragon si to tam dôkladne prezrel, ale nenašiel nič, čo by upútalo jeho pozornosť. ,,Prečo chcel aby som sem prišiel?“ –spytoval sa sám seba. Nenašiel tu nič, nechápal prečo sem mal prísť. ,,Na noc ostaneme tu, stmieva sa.“ –povedal drakovi. Šruikan s tým súhlasil, po prvý krát videl na Eragonovi, že nevie čo má robiť, bol v koncoch. Doteraz vždy vedel čo musí urobiť, aj keď to bolo mnohokrát pre neho bolestné, ale vždy sa rozhodol správne, ale teraz naozaj nevedel prečo ho prvý Eragon poslal práve sem.
***
Vojsko sa zastavilo na okraji lesu na kráľovnin príkaz. Vydala posledné pokyny a elfovia sa zoradili do šíkov, v ktorých opustili lesy Du Weldenvarden. Murtag letel nad vojskom a pozorne sledoval okolie. V diaľke už bolo vidno kráľovo čierne vojsko, ktoré sa blížilo od Uru baenu. Pred ním pár kilometrov sa presúvalo vojsko Trpaslíkov z Tronheimu, vojakov kráľa Orina a Vardenov pod velením Nasuady, ktorý smerovali na okraj lesu, aby sa spojili s elfmi ako sa dohodli prostredníctvom kúzelníkov. O pol hodinu sa dve obrovské vojská spojili, nachádzali sa pri vrchu Marna. Utáborili sa tu, bol večer, ráno začne vojna, toto miesto bolo ideálne na ich tábor, bolo blízko Giľeadu, ale nie priveľmi. Tábor bol rozdelený na tri časti. A to elfskú, časť Vardenov a Surdy a časť trpaslíkov. Bolo to rozlíšené aj fatebne, trpaslíci mali šedé stany, Vardeni a Surďania modré a elfovia zelené. Dokým postavili tábor, trvalo im to až štyri hodiny, dokončili to až v noci.
***
Eragon sedel pri ohni a premýšľal. Šruikan ležal vedľa neho a spal. Aj Eragon bol ospalý, už skoro štyri dni nespal. Nakoniec ho premohol spánok a zadriemal. Do snov sa mu vkradol hlas muža, ktorý mu vravel: ,,Eragon, všetko závisí na tebe, spomeň si čo musíš urobiť.“ Eragon sa prebral, ten hlas už počul, ale nevedel si spomenúť komu patril. Postavil sa a znovu sa začal prechádzať po plochej časti vrchu, zastavil sa až pred skalnou stenou. Sám nevedel prečo, niečo ho k tej skale priťahovalo, podišiel bližšie. Rukou sa dotkol hladkej steny, zrazu vedel čo má urobiť. Vyslovil nahlas svoje meno. Meno, ktoré malo samo o sebe nepredstaviteľnú moc. V hladkej skale sa objavila rytina, ktorá žiarila bielim svetlom. Za chvíľu vytvorila na stene vchod. Eragon vykročil a prešiel cez akúsi bránu. Ako náhle vošiel, rytina zo steny zmizla, skala vyzerala ako predtým, bola úplne hladká, nebol na nej ani len náznak po vchode, ktorým Eragon vošiel.
***
Nasuada, Orin, Orik, Trianna, Angela, Jormundur a Rada starších sa zišli v stane, ktorý patril elfskej kráľovnej. Prišli tam na jej žiadosť, ktorú im doručil posol. Islanzadí sa práve zhovárala s Murtagom, keď vošli do stanu. Nikto z nich, okrem Orika kráľovnú Islanzadí nepoznal. Orik aj Angela sa jej pozdravili elfským pozdravom, ostatný na ňu len nemo zízali. Kráľovnú by to bolo urazilo, ale teraz na urážky nebol čas, pozdravila ich a ukázala im aby sa posadili. Usadli za veľký okrúhli stôl v strede stranu. ,,Ak sa smiem spýtať, kde je dračí jazdec Eragon? Pretože som ho nevidela prísť s vami.“ –zdvorilo opýtala sa Angela. ,,Eragon tu nieje.“ –povedala vážne kráľovná. ,,Ale ako to?“ –spýtal sa Orin. ,,Odišiel, skôr než sme sa vrátili do Ellesméry. Nikto nevie kde je.“ –vysvetlil im Murtag. ,,Ak tu Eragon nieje, ako dokážeme poraziť Galbatorixa? Neuraz sa Murtag, ale on jediný sa mu mohol postaviť a byť mu rovnocenným protivníkom.“ –začala Nasuada. ,,Musíme mu dôverovať a dúfať že sa vráti včas. Ak nie, máme ešte Murtaga.“ –povedala Islanzadí a pozrela na Murtaga. Chvíľu mlčal, ale potom prehovoril: ,,Je mojou povinnosťou jazdca postaviť sa mu. Aj keby ma to nakoniec stálo život, jeho vezmem zo sebou.“ –povedal Murtag pevným hlasom. Tŕň súhlasne zavrčal. Aj on bol v stane. Islanzadí pomocou kúzla upravila stan tak, že sa sem vošiel aj drak. Dlho do noci rozoberali stratégiu boja, potom sa všetci rozišli. Murtag vyšiel zo stanu spolu s Tŕňom, pohľadom hľadal Orika, našiel ho. Podišiel k nemu a povedal: ,,Žiadam ťa o odpustenie. Kvôli mne si prišiel o kráľa, aj o človeka, ktorý ti bol otcom.“ –povedal Murtag a čakal na jeho odpoveď. ,,Najprv som voči tebe cítil nenávisť za tvoj čin, ale teraz už nie. Viem že si za to nemohol, odpúšťam ti.“ –povedal Orik. ,,Ten ohavný čin, čo som bol donútený urobiť, ma bude prenasledovať do konca života. To je môj trest za jeho smrť.“ –odpovedal mu Murtag.
***
Eragon sa ocitol na skale, bolo to ako v jeho sne s prvým Eragonom a jeho drakom. Ale teraz to nebol sen, bola to skutočnosť. Elf so striebornými vlasmi stál na okraji skaly a pozeral sa na vychádzajúce slnko, ohromný biely drak stál vedľa neho. Biď darm bol väčší než Šruikan. Eragon pomalým krokom podišiel k elfovi, zastal vedľa neho, čakal, dokým prehovorí. ,,Je čas, aby si sa stal tým, kým si bol predurčený, skôr než si sa narodil.“ –povedal elf a obrátil svoj pohľad na Eragona. ,,Ako to myslíte pane?“ –opýtal sa ho zdvorilo. ,,Tušil som čo sa časom stane s jazdcami, bolo len otázkou času kedy sa v niekom zo samotných jazdcov prebudí ctižiadosť. A tým zničí všetko v čo som veril, keď som našiel Biď darmovo vajce. Bolo to len otázkou času, trvalo to tisíce rokov, ale stalo sa to ako som predpokladal. A preto som si vybral teba, ty si môj nástupca. Nieje náhoda že nesieš moje meno Eragon, tvoja matka sa zaľúbila do Morzana ako vieš, porodila mu syna, ale potom ho znenávidela a od neho utiekla, keď čakala teba, ty si Bromov syn. Si syn muža, ktorý tvoju matku veľmi miloval, ale nikdy nemohli byť spolu, Bromova Zafira zomrela, rovnako ako tvoja matka Selena. Brom veľmi trpel, bol by si asi vzal život, keby som mu v tom nezabránil.“ -rozprával ďalej. ,,Ako to myslíte, že ste mu v tom zabránili?“ –pýtal sa znovu Eragon. ,,Prenikol som mu do snov, rovnako ako Selene, keď si sa narodil, preto ti dala meno Eragon a ako tebe. Keď sa dozvedel, že má syna, nedokázal si vziať život, vedel, že ho ešte budeš potrebovať. Jeho ďalším utrpením bolo, že ti nemohol povedať, že je tvoj otec, lebo by ťa tým ohrozil.“ –hovoril ďalej. ,,Prečo ja?“ –spýtal sa po dlhej chvíli ticha Eragon. ,,Pýtaš sa prečo? Pochybuješ o mojom úsudku?“ –opýtala sa ho elf. ,,Nie, ale mohli ste si vybrať niekoho z elfov, prečo ste vybrali obyčajného človeka?“ –pýtal sa ďalej. ,,Ty si nikdy nebol obyčajný človek, v tvojich žilách koluje moja krv a máš v sebe ukrytú ohromnú silu, ktorej časť si už objavil. Ja som vzdialený predok tvojho otca.“ –povedal mu prvý Eragon. ,,Čože?“ –Eragon bol v nemom úžase. ,,Mal som sestru, volala sa Elyon. Zaľúbila sa do obyčajného človeka, kvôli ktorému sa vzdala elfskej nesmrteľnosti. Brom je jej vzdialený potomok, čiže aj môj.“ –vysvetlil mu. ,,Prečo práve ja, prečo ste si nevybrali Broma?“ –pýtal sa ďalej. ,,Brom mal iný osud.“ –odpovedal prosto. ,,Už bolo dosť otázok, času je málo. Pokľakni.“ –vyzval ho elf. Eragon ho poslúchol, elf mu položil ľavú dlaň s dračím znamením na čelo, jeho ruky sa dotkol aj biely drak, elf vyslovil zaklínadlo. ,,Týmto okamihom si zastal miesto Vraela, stávaš sa novým vodcom dračích jazdcov!“ –slávnostne predniesol, potom Eragonovi pokynul aby sa postavil. ,,To je to jediné čo ti môžem dať, viac nepotrebuješ, teraz choď, lebo sa stane nešťastie ak to včas nestihneš.“ –vyzval ho a vystrel ľavú ruku smerom odkiaľ Eragon prišiel, ktorá zažiaryla bielym svetlom, znovu sa objavil otvor v stene. ,,Zbohom Eragon, nech ťa sprevádza šťastie!“ –povedal mu elf.