KAPITOLA 35.
SPOJENECTVO
Ráno sa celý tábor prebudil na zvuk elfského rohu, ktorý ohlasoval odchod. Všetko bolo pripravené, vojaci neskoro do noci ostrili meče a vyrábali šípy. Elfovia už boli zoradený v nástupe, na ich čele bola Islanzadí s Murtagom. Trpaslíci, Vardeni, Surďania sa čo najrýchlejšie zoradili za svojich veliteľov, keď sa tisíce vojakov pohlo z tábora, Murtag zbadal medzi Vardenmi malého chlapca so špicatými zúbkami, za pásom mal malú dýku. Chlapča sa blížilo k červenému drakovi, ale skôr než prišlo až k nemu zmizlo, na jeho mieste ostala čierna mačka. ,,Kto si?“ –spýtal sa nahlas toho stvorenia, v mysli cítil že má odlišné vedomie ako zviera, jeho vedomia sa oveľa viac podobalo človeku. ,,Solembum.“ –ozvalo sa mu v mysli. ,,Eragon mi o tebe hovoril. Ty si ten mačkolak, čo putuje s čarodejnicou Angelou, nemám pravdu?“ –opýtal sa ho. ,,Ách, tu si.“ –ozval sa hlas nejakej ženy. ,,Vy musíte byť Angela. Rád vás spoznávam.“ –pozdravil ju. Tá žena mala na sebe brnenie a v ruke držala zbraň, bola to akási tyč, ktorá mala jednu čepeľ meča z každej strany. ,,Potešenie je na mojej strane dračí jazdec Murtag. Aj ja vás rada spoznávam, samozrejme aj teba Tŕň.“ –povedala a pozrela na draka. ,,Odkiaľ poznáte meno môjho draka, ak smiem vedieť?“ –pýtal sa ďalej. ,,Veď o vás dvoch si šuškajú už aj vrabce na streche. Neni tak Solembum.“ –povedala a pozrela na čierneho kocúra vedľa nej. Solembum spokojne zapriadol a začal si olizovať labky. ,,Rád som vás spoznal, aj teba Solembum. Ale už musíme ísť.“ –povedal a vyhupol sa do sedla. Angela sa otočila na odchod, Solembum tam stále sedel, Murtag si všimol že sa rozpráva s Tŕňom. Potom sa otočil a bežal za Angelou. Tŕň vzlietol nad vojsko elfov, ktoré sa už dalo do pochodu. ,,Čo ti povedal?“ –opýtal sa draka. ,,Nič.“ –znela odpoveď. ,,Neklam mi Tŕň. Viem, že si sa s ním rozprával.“ –nedal sa len tak odbiť Murtag. Drak mu neodpovedal, tak si tú informáciu Murtag pokúsil nájsť v jeho mysli. Ako náhle sa o to pokúsil, ucítil železné zábrany. Nič sa nedalo robiť, ak sa mu to Tŕň nerozhodne povedať sám, Murtag nemal šancu sa to nijakým iným spôsobom od neho dozvedieť. Nechal to tak, bolo to márne, ale za to sa na Tŕňa hneval.
***
,,Pane môj, je tu zved, ktorý sa práve vrátil s novými správami.“ –ozval sa sluha, stojaci vo dverách čiernej siene. ,,Nech vojde.“ –ozval sa hlas, ktorý vychádzal s tmavého kúta stanu. Sluha otvoril dokorán dvere, čo zakrývali vchod a ustúpil z cesty. Aby uvoľnil cestu vojakovi, v šedom plášti. Vošiel stočil si pravú ruku na hruď a hlboko sa uklonil postave v tieni. ,,Môj kráľ.“ –povedal keď sa znovu vzpriamil. ,,Hovor Branden, čo si zistil!“ –spýtal sa ho Galbatorix a vystúpil z tieňu. ,,Vardeni, trpaslíci a Surďania, sa spojili s elfmi, ich tábor sa nachádzal pri Marne do dnešného rána, ale pred hodinou sa vydali na pochod, smerujú priamo sem do Giľeadu môj pane.“ –hovoril. ,,Kto velí elfom?“ –opýtal sa po dlhej odmlke kráľ. ,,Medzi vojakmi sa šušká, že je to samotná Islanzadí, s elfmi prišiel aj dračí jazdec Murtag.“ –povedal a čakal na kráľovu reakciu. ,,A čo Eragon, je tam?“ –opýtal sa kráľ a pozrel sa Brandenovi priamo do očí. Vojak ten pohľad nezniesol, bolo v ňom toľko krutosti a zloby, ako doteraz nikdy nevidel. ,,Nie môj pane. Eragon tam nieje.“ –dopovedal vojak. ,,A kde do čerta je!“ –vykríkol po ňom kráľ, už sa ďalej nedokázal ovládať a vybuchol. Od kedy mu Eragon utiekol s jeho drakom Šruikanom priamo pod jeho očami, túžil len po tom aby mal to potešenie, zasadiť mu posledný úder. Vojak sa nadýchol a pokračoval: ,,Hovorí sa, že odišiel keď sa vracali naspäť do Ellesméry z Aberonu. Nikto nevie či sa tu ukáže. Nikto nevie kde je, ani kedy, alebo či sa vôbec vráti“ „Koľko ich je?“ –spýtal sa Galbatorix keď sa ukľudnil. ,,Približne 250000 môj pane.“ –povedal. ,,Čože? Trpaslíkov ani elfov toľko byť nemôže, ich rasa pomaly vymiera. A Vardenov? Tých som natoľko oslabil, že som predpokladal, že sa tu neukážu.“ –nechcel veriť Galbatorix. ,,K Vardenom sa pridalo vojsko, ktoré ste poslali na lesy Du Wendelvarden, čo sme si mysleli, že sa stratilo v elfských lesoch, keď sa nevrátil nikto z nich.“ –povedal Branden, až teraz začal mať strach z toho čo kráľ urobí, keď sa to dozvie. Hánky na Galbatorixovej ruke zbeleli, keď od zlosti stlačil rukoveď svojho meča. Na spánku mu bolo vidno pulzujúcu žilu. ,,Ako? Ako je možné že moji vojaci prestúpili na ich stranu?“ –spýtal sa až desivo kľudným hlasom. ,,Keď som sa dostal medzi nich, počul som, ako sa dvaja naši bývalí vojaci rozprávali, o tom ako sa pred nimi na okraji lesa objavila postava, keď sa bránili útokom dvoch dračích jazdcov, ktorá vyzerala ako jeden z elfov, mala na sebe strieborné brnenie, v tom okamžiku sa celé vojsko nedokázalo ani len pohnúť, vo vzduchu sa vraj zastavili aj dvaja draci, jeden červený a druhý čierny, aj oni ostali nehybne stáť keď na nich znovu útočil, kvôli modrému drakovi, ktorí ležal spútaný na zemi. Ten elf pred seba vystrel ruku a modrý drak zmizol. Potom pristúpil k nim a prehovoril, keď sa ho jeden z vojakov spýtal kto je.“ –Branden urobil v rozprávaní malú prestávku aby si na chvíľu oddýchol. ,,Kto to bol?“ –opýtal sa Galbatorix, hoci už poznal odpoveď. ,,Eragon, môj pane. Vojakom dal na výber, buď sa pridajú k Vardenom, alebo ich všetkých zabije.“ –dokončil. ,,Choď! Pošli mi sem okamžite Ramona.“ –povedal a ukázal na východ. Branden, sa ešte raz poklonil a odišiel zo siene.
***
Zafira letela vysoko nad stromami aby ju nebolo vidno. Ukrylo ju aj počasie, ktoré sa stále zhoršovalo, od okamihu ako opustili Ellesméru, počasie sa menilo z hodiny na hodinu. Nad elfskými lesmi sa tvorila hustá a nepreniknuteľná hmla. Dážď visel na vlásku, za pár hodín príde obrovská búrka, ktorá pokryje celú Alagaesiu. ,,Zafira pristaň, nemôžeš predsa letieť v takom vetre a navyše už sme príliš blízko..“ –povedala Arya, pretože videla na nej že je už veľmi vyčerpaná, letela proti silnému vetru, už nevládala. A už boli príliš blízko, keby letia ďalej, určite ich uvidia. Nachádzali sa práve v blízkosti vrchu Marna, kde sa nachádzal tábor elfov, Vardenov, trpaslíkov a vojakov zo Surdy. Zafira pristála na brehu jazera Isenstar za malým útesom, ktorý ich bezpečne ukryl. Giľead sa nachádzal na jeho protiľahlom brehu.
***
Vysoký muž s vražedným pohľadom vošiel do siene palácu v Giľeade, mal husté neupravené čierne vlasy, ktoré mu splývali až po plecia. Na nohe mal priviazanú dýku s čiernou čepeľou, za pásom jeden a pol ručný meč. Bol odetý celý v čiernom, čo mu dodávalo ešte hrôzostrašnejší vzhľad. ,,Som tu môj pane, prečo ste ma dali zavolať?“ –opýtal sa Ramon a uklonil sa podobným spôsobom ako Branden, bol hlavným veliteľom Galbatorixovej armády, bol aj jeho najlepší a najoddanejší služobník. ,,Mám pre teba úlohu.“ –začal kráľ, ktorý sedel v čalúnenom kresle. V ruke sa pohrával s malou dýkou, podobnou ako mal Ramon na nohe. ,,Večer na Giľead zaútočia vzbúrenci, daj okamžite zhromaždiť vojsko, na hradby postav lukostrelcov, pripravte katapulty, do večera musíme byť pripravený na odrazenie ich útokov. Necháme ich, nech sa pokúsia dostať za hradby, čo sa im nepodarí. Až potom na nich zaútočíme, márnymi pokusmi dostať sa cez brány Giľeadu, ich najprv oslabíme. Až potom zaútočíme. Zariaď čo som povedal.“ –vydal príkaz Galbatorix. Ramon sa otočil k odchodu, ale kráľ ho zastavil: ,,Počkaj! Ešte niečo.“ ,,Áno môj pane?“ –opýtal sa. ,,Eragon je iba môj. Nikto z vás na neho nezaútočí.“ –povedal kráľ, pri tom mene sa mu zvláštne zablyslo v očiach. ,,A čo Murtag so svojím drakom, a čierny drak Šruikan?“ –spýtal sa ho. ,,Tých zabite.“ –znela jeho odpoveď. ,,A aká bude tá moja úloha?“ –pýtal sa ďalej, pretože kráľ o tom ešte nič nepovedal. ,,Ty môj verný Ramon, ty zabiješ Eragonovu modrú dračicu Zafiru. Je my jedno akým spôsobom, ale Zafira musí umrieť. Verím, že ty si už nejaký spôsob nájdeš. Chcem aby Eragon trpel, pred tým než ho zabijem. Nech okúsi aké to je stratiť draka.“ –povedal so šialením úškrnom na tvári. ,,Ako rozkážete. Bude mi potešením môj pane.“ –povedal s lačným výrazom na tvári Ramon. ,, To dúfam. Nesklam ma Ramon, inak ťa to víde draho.“ –povedal a ukázal na dvere. Ramon sa uklonil a odišiel. Galbatorix ostal sám, v sieni malého paláca v Giľeae. Ostal tam sám so svojimi temnými myšlienkami.
***
Armáda na čele so svojimi panovníkmi, opustila bezpečie tábora, tiahli na Giľead. Obrovské vojsko, ktoré vzniklo spojením všetkých rás Alagaesie, aby konečne zvrhlo tyrana, ktorý sa už stovky rokov pýši titulom kráľ, titulom, ktorý nadobudol silou, strachom, ktorý šíril a zradou. Zradou tých, ktorý ho voľakedy dávno medzi seba prijali a on neskôr podlo zradil ich dôveru. Vyše dvestotisícové vojsko pochodovalo na Giľead, do vojny, v ktorej sa rozhodne o osude zeme, v ktorej žijú a ktorá volá po slobode. Zeme dračích jazdcov, elfov, trpaslíkov, ľudí, ale aj urgalov, ktorých dlhé roky Galbatorix klamal a zavádzal aby mu slúžili.