KAPITOLA 8.
NÁVRAT DO SURDY
Keď leteli nad púšťou Hadarak ,bola už noc. Bol to druhý deň ich cesty. Zafira si potrebovala oddýchnuť, našla vhodné miesto a tam pristala. Vanir kúzlom rozložil oheň a sadol si k nemu na rozloženú deku. O chvíľu si prisadol aj Eragon. ,,Prečo si sa rozhodol ísť s nami keď si nemusel.“ –spýtal sa ho Eragon. ,,Pamätáš si, keď sme spolu trénovali s mečmi a stále som tebou pohŕdal? Povedal si mi, že prečo sa Galbatorixovi nepostavím sám keď si myslím že všetko dokážem. Vtedy si trafil do čierneho, prišiel si na moju slabinu. Tou slabinou bol strach. Bola to moja slabosť, ale teraz už nieje. Bol som len zbabelí, hoci som si to nechcel pripustiť. Dlho som nad tým premýšľal a rozhodol som sa ísť s tebou a pomôcť ti dokončiť tento boj.“ –odpovedal mu Vanir. ,,Som rád že ideš so mnou priateľ môj.“ -povedal mu na to Eragon a bol mu vďační za jeho úprimnosť. Zafira tento rozhovor počúvala, až kým ju nepremohla únava a zaspala. Eragon na ňu len spokojne pozrel a nechal ju spať. ,,Vanir, aj ty si pospi. Budem prvý držať hliadku. “ –povedal mu. A Vanir sa tiež uložil a zaspal. Ostal tu len Eragon so svojimi myšlienkami. Premýšľal o udalostiach predošlých dní. Nie všetkému poriadne rozumel. Hlavne tomu čo mu povedala Linea. Aký dar? Aký dar môže mať. Prečo je výnimočný ako mu povedal Brom aj Oromis? Na tieto otázky si stále nevedel odpovedať. Vzal do ruky meč od Oromisa, meč ktorý mu premenila Linea , zmenila mu farbu na modrú. Teraz ten meč vyzeral tak ako ten Bromov, ktorý videl vo sne s Bromom. Mohla to myslieť tak, že Murtag má Zarroc a draka červenej farby ako jeho otec Morzan a on má teraz meč aj draka modrej farby ako jeho otec Brom? Mohla to myslieť hociako, to sa už asi nedozvie. Spomenul si na Solembuma. ,,Jedna z tvojich rád sa už splnila.“ –povedal si sám pre seba . Dlho takto sedel , až kým nebol unavený aj on. Rozhodol sa že zobudí Vanira, nech sa s ním vymení. Aj to urobil. Eragon spal síce len tri hodiny, keď ho Vanir zobudil že je čas ísť. Zafira už bola hore. Vanir ju už medzi tým osedlal aj pobalil ich veci. Eragon sa postavil a prihovoril sa Zafire: ,,už máme pred sebou len tri dni cesty. Zvládneš to naraz, alebo budeš potrebovať prestávku na oddych?“ ,,Zvládnem.“ –odpovedala mu. A nechala ich na ňu vysadnúť, len čo boli bezpečne v sedle, vzlietla. Cestou sa všetci traja zhovárali, Vanir im rozprával o s vojom živote v Ellesmére, Eragon zase o tom kde vyrastal. Takto im cesta rýchlo ubiehala. Čím boli bližšie, tým bol Eragon nervóznejší, mal strach že prídu neskoro. Zafira letela deň aj noc bez prestávky. Na tretí deň ráno už pristávali v tábore Vardenov. Zafira pristala rovno pred Nasuadiním stanom. Eragonovi odľahlo že prišli včas. Ihneď zoskočil a vošiel do jej stanu, nasledovaný Vanirom. Nasuada stála za svojím stolom spolu s Aryou a prezerali si mapy, keď ich zrazu vyrušil Eragon. ,,Eragon čo tu robíš? Nemal si byť v Ellesmére?“ –spýtala sa ho Nasuada hneď keď ho zbadala. ,, Musel som sa vrátiť, hrozí vám nebezpečenstvo. Galbatorixovo vojsko sa už blíži.“ –povedal jej. ,,Ale ako to vieš?“ –opýtala sa Arya. ,,Na tom teraz nezáleží, musíme sa pripraviť. Galbatorix môže zaútočiť každú chvíľu, ale aj o niekoľko dní.“ – povedal jej Eragon. Nasuada si zavolala posla a povedala mu: ,, Pošli zvedov nech zistia polohu Galbatorixovho vojska a nech sa vojaci pripravia na boj.“ ,,Samozrejme pani Nasuada.“ – povedal a už aj vybehol zo stanu. ,, Nasuada. Toto je Vanir. Prišiel nám pomôcť. A kráľovná Islanzadí posiela nám na pomoc elfských zaklínačov. Mali by doraziť do štyroch dní. “ –povedal a ukázal na elfa ktorý stál za ním. Nasuada si ho až teraz všimla. Vanir predstúpil bližšie a uklonil sa Nasuade aj Aryi. ,,Rád vás spoznávam, pani Nasuada.“ – prihovaril sa jej Vanir. Aryi sa predstavovať nemusel, ona ho poznala. ,, Aj ja ťa rada spoznávam Vanir z Ellesméry. Vítam ťa u nás.“ –povedala mu. Eragon sa rozlúčil a spolu s Vanirom vyšiel zo stanu. Eragon ho viedol ku svojmu stanu. Keď tam dorazili, Eragon odsedlal Zafiru a Vanir s nej poskladal batohy. Spolu to zaniesli do stanu. Zafira ostala vonku, do stanu strčila len hlavu. Eragon položil sedlo na zem a otočil sa k Vanirovi aby od neho zobral ostatné veci, ktoré niesol on. Keď tak urobil, Vanir mu ich podal a Eragon ich tiež položil. ,,Toto je môj stan, teraz je aj tvoj, priateľ môj.“ – povedal mu . Špióni ktorých vyslala Nasuada sa už vrátili. Zistili, že vojsko je od ich tábora vzdialené tri dni cesty. Keď sa to Eragon dozvedel, uľavilo sa mu. Ešte majú čas sa pripraviť. Eragon sa rozhodol, že pôjde pohľadať Rorana. ,,Zafira? Idem pozrieť Rorana.“ –oznámil jej a už aj vyšiel so stanu. Vanir ostal so Zafirou. Eragon kráčal pomedzi stany až kým neprišiel k tomu kde bola Katrina s Roranom. Vošiel dovnútra a hneď ako ho Roran zbadal podišiel k nemu a objal ho. ,,Roran, musíš otiaľto odviesť Katrinu a ostatných ľudí.“ –povedal mu Eragon. ,,Ale prečo braček?“ –spýtal sa ho Roran. ,,Bude ďalšia vojna a ja nechcem o teba prísť.“ –povedal mu. ,,Ale ja chcem tiež bojovať!“- odpovedal. ,,Nie Roran, toto nieje tvoj boj a navyše Katrina ťa tiež potrebuje.A preto ma poslúchni a odíď, odveď ľudí do bezpečia. Ja nemôžem bojovať a zároveň ťa chrániť. To sa nedá braček.“ - povedal mu na to Eragon. ,,Dobre braček, urobím ako ma žiadaš.“ –odpovedal Roran. Rozlúčili sa a Eragon vyšiel zo stanu. Uľavilo sa mu keď Roran súhlasil. Eragon sa vracal naspäť, keď ho zrazu chytila nejaká ruka a vtiahla ho za sebou do stanu, bola to Arya. Eragona to prekvapilo, ale bol tomu aj rád. ,,Čo sa stalo Eragon? Povedz mi to.“ –spýtala sa ho. Eragon jej všetko vyrozprával. Od jeho príchodu až do kým odišiel. Okrem rozhovoru so Šruikanom. Oromisova smrť Aryu zarmútila, tak ako aj Eragona keď jej o tom rozprával. ,,Som rada že si sa vrátil.“ –povedala a pobozkala ho. Eragon jej bozk opätoval a usmial sa na ňu. ,,Chýbala si mi.“ –povedal jej a vzal ju do náručia. ,,Aj ty si mi chýbal Eragon.“ –odpovedala mu a znova ho pobozkala. Rozlúčili sa a Eragon vyšiel s jej stanu a vracal sa za Vanirom a Zafirou. Cestou so sebou zobral nejaké jedlo, okrem mäsa, pretože obaja ho nejedli. Pred stanom ešte pohladil Zafiru a zaželal jej dobrú noc, pretože už sa zotmelo. Keď vošiel do stanu Vanir sedel za malým stolom a čakal na neho. Eragon ho pozdravil a prisadol si k nemu. Na stôl položil jedlo ktoré doniesol a spoločne sa navečerali. Medzi tým sa rozprávali o taktike boja . Celkom dobre sa bavili, na občasných Eragonových vtipoch. Ktoré rozprával medzi rečou. Keď skončili, obaja išli spať.